Prítomnosť rias, húb a plesní je v našom životnom prostredí rovnako večná téma, ako boj s nimi. Jedná sa o organizmy s obrovskou životnou energiou a schopnosťami. Plesne pri nepriaznivých podmienkach dokážu podstatne obmedziť až zastaviť svoje životné funkcie a v okamžiku zlepšenia životných podmienok sa ako zázrakom opäť prebudia k životu. Mnohé plesne dokážu prežiť v suchých nepriaznivých podmienkach aj dvadsať rokov. V prírode zohrávajú nezastupiteľnú úlohu, ale v našich príbytkoch škodia. Je to nielen preto, že mikroorganizmy svojou prirodzenou činnosťou výrazne obmedzujú životnosť našich stavieb, ale i preto, že tieto organizmy škodia ľudskému zdraviu.

Pleseň sa spravidla usádza tam, kde má priaznivé podmienky na život predovšetkým dostatok vlhkosti a vhodnú potravu. Na fasádach sa plesne preto usádzajú viac na severných stranách, na stenách v priamej blízkosti vegetácie, všeobecne tam, kde stena ťažšie vysychá. Zateplené steny sú k usadzovaniu plesní náchylnejšie, pretože nie sú toľko vyhrievané masívnou stenou a majú v zimnom období nižšiu teplotu.

Rovnako tak je dôležitým faktorom i materiál povrchu. K najrozšírenejším omietkam v minulosti patrili disperzné omietky. A to pre svoju dobrú spracovateľnosť, širokú možnosť farebnosti a necitlivosť na zmeny teplôt pri spracovaní. Jednou z vlastností, o ktorej sa príliš nehovorí, je ich chemicky neutrálny charakter - pH 5,8 až 6,9. Tento fakt však v praxi znamená, že prirodzená ochrana proti zachyteniu plesní a mikroorganizmov je pomerne nízka. Niektorí výrobcovia omietok sa túto nevýhodu omietok snažili zmierniť prídavkom protiplesňovej prísady. Okrem výrazne navýšenej ceny, toto opatrenie k veľkému zlepšeniu neviedlo. V trvale vlhkom prostredí totiž povrch disperzných omietok mierne mäkne, a preto je zachytenie plesní a mikroorganizmov pomerne jednoduché.